Život Prešova
online
online
Lykožrútovú kalamitu na Horehroní sa podľa lesníkov podarilo zastaviť
19.04.2026 Brezno
Čierny
Balog 17. apríla (TASR) - Lykožrútovú kalamitu na Horehroní sa štátnym
lesníkom podarilo zastaviť a postupne odštartovali obnovu lesných
porastov. Na piatkovej tlačovej konferencii vo Vydrovskej doline v obci
Čierny Balog to uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč
(Smer-SD). Lesy SR v regióne v uplynulých rokoch vyťažili viac ako dva
milióny metrov kubických kalamitného dreva, pričom vysadili vyše troch
miliónov sadeníc.
Takáč pripomenul, že na Horehroní bola v dôsledku rozšírenia lykožrúta ešte v roku 2024 vyhlásená mimoriadna situácia. Prírastky stromov, ktoré boli nakazené, boli podľa jeho slov v tom čase omnoho väčšie, ako lesníci dokázali spracovať. „Môžeme zhodnotiť, že sa nám to podarilo zastaviť a podarilo sa nám zvládnuť túto situáciu, ktorá bola neúnosná,“ skonštatoval Takáč.
Podľa generálneho riaditeľ Lesov SR Borisa Gregora bol v rámci riešenia kalamity kritický práve začiatok roka 2024. „Zvýšili sme ťažbové objemy, urýchlili spracovanie napadnutého dreva a nastavili koordinovaný postup naprieč celým podnikom. Výsledky sú dnes jasne viditeľné. Po dvoch rokoch sa nám podarilo zastaviť masívne šírenie kalamity, výrazne znížiť jej zostatok a stabilizovať lesné porasty v regióne,“ povedal Gregor s tým, že pôvodné odhady hovorili o tom, že sa kalamitu nepodarí spracovať skôr ako v roku 2028.
Štátni lesníci na Horehroní v uplynulých dvoch rokoch spracovali viac ako 2,1 milióna kubíkov kalamitného dreva. Aktuálne sa pomaly vracajú k bežnému hospodáreniu a objem ťažby bude postupne klesať. V regióne sa podľa lesníkov znížil aj výskyt lykožrúta. „V roku 2024 sme odchytili viac ako 31 miliónov jedincov podkôrneho hmyzu a v roku 2025 to už bolo približne do 20 miliónov,“ skonštatoval výrobný riaditeľ Lesov SR Slavko Pankuch.
Lesy SR už na Horehroní začali aj s obnovou lesných porastov. V rámci novej výsadby sa pôvodné smrekové monokultúry snažia nahrádzať bohatším drevinovým zložením. Z listnatých stromov ide najmä o buk, lipu, jaseň či javor, z ihličnanov je to najmä smrekovec a jedla. Celkovo lesníci za dva roky vysadili viac ako tri milióny sadeníc.
„Rozumiem tomu, že keď dnes ľudia vidia niektoré časti Horehronia, môžu mať pocit, že ide o mesačnú krajinu. Je to silný vizuálny obraz. Je však dôležité povedať, že tieto zásahy boli nevyhnutné. Lykožrút sa za priaznivých podmienok dokáže rozmnožiť v niekoľkých generáciách ročne a napadnúť tak tisíce stromov v priebehu jednej sezóny. Ak by sme nezasiahli včas a dôsledne, rozsah poškodenia by bol násobne väčší,“ skonštatoval generálny riaditeľ Lesov SR s tým, že lesy na Horehroní by na pohľad mohli tak ako pred kalamitou vyzerať približne o desať až 20 rokov.
Minister pôdohospodárstva tiež pripomenul, že v súvislosti s rozsiahlou ťažbou na Horehroní boli v minulom roku v obci Čierny Balog zrealizované aj dve vodozádržné opatrenia, ďalšie dve sú naplánované v tomto roku. Lesníci podľa jeho slov v oblasti zrekonštruovali aj viacero ciest, po ktorých sa stroje a vyťažené drevo presúvali. „Aj po tej kalamite vedieme intenzívne rokovania, či s miestnou samosprávou alebo aj s vyšším územným celkom, ako riešiť niektoré poškodenia ciest, ktoré boli spôsobené tým, že bola zvýšená ťažba,“ dodal Takáč.
Mimovládna iniciatíva My sme les v reakcii na vyjadrenia štátnych lesníkov pre TASR skonštatovala, že kalamitná ťažba nemá podľa odbornej literatúry zásadný vplyv na spomalenie lykožrútovej kalamity a rozhodujúci je charakter počasia počas obdobia rozmnožovania lykožrúta. „V prípade, že je horúco a sucho, ťažba dreva nedokáže lykožrúta zastaviť. Ak je vlhko a chladnejšie, lykožrútovi sa nedarí. To je aj prípad minuloročnej sezóny. Lykožrúta teda nezastavili lesníci, ale príroda,“ uviedol za My sme les Ondrej Kameniar s tým, že príčinou rozšírenia lykožrútovej kalamity bolo nerešpektovanie ekologických podmienok v regióne, kde boli zmiešané lesy výsadbou postupne premenené na jednoliatu smrekovú plantáž.
Opozičný poslanec za stranu SaS Alojz Hlina v súvislosti so situáciou na Horehroní v piatok navrhol sprísniť kontrolu hospodárenia v lesoch po kalamitách. Tvrdí, že pri odstraňovaní následkov kalamity mohlo dôjsť k vyrúbaniu až 30 percent zdravých stromov, čo považuje za neprijateľné. Preto presadzuje, aby sa do posudzovania kalamít zapájali aj zástupcovia obecných a mestských zastupiteľstiev.
Hlina zároveň avizuje, že sa bude podrobnejšie zaoberať hospodárením Lesov SR v súvislosti s výrubom po kalamitách. Podľa neho je potrebné zvýšiť transparentnosť a kontrolu, aby sa predišlo neodôvodneným zásahom do zdravých lesných porastov.
Takáč pripomenul, že na Horehroní bola v dôsledku rozšírenia lykožrúta ešte v roku 2024 vyhlásená mimoriadna situácia. Prírastky stromov, ktoré boli nakazené, boli podľa jeho slov v tom čase omnoho väčšie, ako lesníci dokázali spracovať. „Môžeme zhodnotiť, že sa nám to podarilo zastaviť a podarilo sa nám zvládnuť túto situáciu, ktorá bola neúnosná,“ skonštatoval Takáč.
Podľa generálneho riaditeľ Lesov SR Borisa Gregora bol v rámci riešenia kalamity kritický práve začiatok roka 2024. „Zvýšili sme ťažbové objemy, urýchlili spracovanie napadnutého dreva a nastavili koordinovaný postup naprieč celým podnikom. Výsledky sú dnes jasne viditeľné. Po dvoch rokoch sa nám podarilo zastaviť masívne šírenie kalamity, výrazne znížiť jej zostatok a stabilizovať lesné porasty v regióne,“ povedal Gregor s tým, že pôvodné odhady hovorili o tom, že sa kalamitu nepodarí spracovať skôr ako v roku 2028.
Štátni lesníci na Horehroní v uplynulých dvoch rokoch spracovali viac ako 2,1 milióna kubíkov kalamitného dreva. Aktuálne sa pomaly vracajú k bežnému hospodáreniu a objem ťažby bude postupne klesať. V regióne sa podľa lesníkov znížil aj výskyt lykožrúta. „V roku 2024 sme odchytili viac ako 31 miliónov jedincov podkôrneho hmyzu a v roku 2025 to už bolo približne do 20 miliónov,“ skonštatoval výrobný riaditeľ Lesov SR Slavko Pankuch.
Lesy SR už na Horehroní začali aj s obnovou lesných porastov. V rámci novej výsadby sa pôvodné smrekové monokultúry snažia nahrádzať bohatším drevinovým zložením. Z listnatých stromov ide najmä o buk, lipu, jaseň či javor, z ihličnanov je to najmä smrekovec a jedla. Celkovo lesníci za dva roky vysadili viac ako tri milióny sadeníc.
„Rozumiem tomu, že keď dnes ľudia vidia niektoré časti Horehronia, môžu mať pocit, že ide o mesačnú krajinu. Je to silný vizuálny obraz. Je však dôležité povedať, že tieto zásahy boli nevyhnutné. Lykožrút sa za priaznivých podmienok dokáže rozmnožiť v niekoľkých generáciách ročne a napadnúť tak tisíce stromov v priebehu jednej sezóny. Ak by sme nezasiahli včas a dôsledne, rozsah poškodenia by bol násobne väčší,“ skonštatoval generálny riaditeľ Lesov SR s tým, že lesy na Horehroní by na pohľad mohli tak ako pred kalamitou vyzerať približne o desať až 20 rokov.
Minister pôdohospodárstva tiež pripomenul, že v súvislosti s rozsiahlou ťažbou na Horehroní boli v minulom roku v obci Čierny Balog zrealizované aj dve vodozádržné opatrenia, ďalšie dve sú naplánované v tomto roku. Lesníci podľa jeho slov v oblasti zrekonštruovali aj viacero ciest, po ktorých sa stroje a vyťažené drevo presúvali. „Aj po tej kalamite vedieme intenzívne rokovania, či s miestnou samosprávou alebo aj s vyšším územným celkom, ako riešiť niektoré poškodenia ciest, ktoré boli spôsobené tým, že bola zvýšená ťažba,“ dodal Takáč.
Mimovládna iniciatíva My sme les v reakcii na vyjadrenia štátnych lesníkov pre TASR skonštatovala, že kalamitná ťažba nemá podľa odbornej literatúry zásadný vplyv na spomalenie lykožrútovej kalamity a rozhodujúci je charakter počasia počas obdobia rozmnožovania lykožrúta. „V prípade, že je horúco a sucho, ťažba dreva nedokáže lykožrúta zastaviť. Ak je vlhko a chladnejšie, lykožrútovi sa nedarí. To je aj prípad minuloročnej sezóny. Lykožrúta teda nezastavili lesníci, ale príroda,“ uviedol za My sme les Ondrej Kameniar s tým, že príčinou rozšírenia lykožrútovej kalamity bolo nerešpektovanie ekologických podmienok v regióne, kde boli zmiešané lesy výsadbou postupne premenené na jednoliatu smrekovú plantáž.
Opozičný poslanec za stranu SaS Alojz Hlina v súvislosti so situáciou na Horehroní v piatok navrhol sprísniť kontrolu hospodárenia v lesoch po kalamitách. Tvrdí, že pri odstraňovaní následkov kalamity mohlo dôjsť k vyrúbaniu až 30 percent zdravých stromov, čo považuje za neprijateľné. Preto presadzuje, aby sa do posudzovania kalamít zapájali aj zástupcovia obecných a mestských zastupiteľstiev.
Hlina zároveň avizuje, že sa bude podrobnejšie zaoberať hospodárením Lesov SR v súvislosti s výrubom po kalamitách. Podľa neho je potrebné zvýšiť transparentnosť a kontrolu, aby sa predišlo neodôvodneným zásahom do zdravých lesných porastov.
www.ZIVOTPO.sk
